Gothic = Depresie a sebapoškodzovanie?

 

Snáď jeden z tých najhorších mýtov, ktoré o gothoch kolujú je ten, že sme (vraj) banda depresívnych trosiek, ktorých najobľúbenejšou činnosťou je "hra" na "husličky" kedy však husličkami je zápästie a sláčikom žiletka (alebo iný predmet).
Čo na to povedať?
NIE!
Nie, nie a ešte raz NIE!

 

Kde má tento mýtus pôvod?
Ťažko povedať. Niektorí goths môžu byť melancholickejší, zamyslenejší, uzavretejší a to na niektorých môže pôsobiť depresívne.
Tiež to môže "mať na svedomí" aj čierna farba, ktorá sa v šatníkoch gothov vyskytuje zrejme najčastejšie, a ktorá je spoločnosťou vnímaná predovšetkým ako farba smútku a tajomnosti (a povedala by som, že aj temnoty, však? :D).
Tiež to môže byť aj negatívnymi témami, ktorými sa goth hudba niekedy zaoberá.
A temnými depresívnymi obrázkami, ktoré sú mylne za gothic označované.
A samozrejme, potom sú tu také tri skupinky: tí, ktorí sú goth a trpia skutočnou depresiou, ako dosť závažnou chorobou; potom ghotici, ktorí majú alebo depky (väčšinou tie pubertálne...určite si tým prešiel takmer každý..."ach, nikto ma nechápe..." ) alebo prípadne trpia skutočnými depresiami; a napokon pózeri, ktorí sa tvária, že majú depresie, pretože si myslia, že je to gothic.
Avšak netreba súdiť celú subkultúru podľa niekoľkých jedincov.

Každopádne, depresia či sebapoškodzovanie NIE JE znakom ani podmienkou goth štýlu, nikdy ani nebolo a nikdy ani nebude a kto niečo také vypustil do éteru musel byť neskutočný hlupák.
Depresia je totiž dosť závažná choroba, s ktorou nie je žiadna sranda, a ktorú je potrebné liečiť a môže ňou trpieť hocikto, nezávisle od toho, akú hudbu počúva a do akých farieb sa oblieka.
Sebapoškodzovanie je zvyčajne dočasný spôsob, ako si uľaviť od psychickej bolesti a napätia. Rezaním sa uvoľnujú endorfíny, hormóny šťastia, ktoré dočasne dokážu vyvolať pocit spokojnosti. A tiež určite pomáha aj prekrytie psychickej bolesti tou fyzickou, avšak, je to skutočne len dočasné riešenie a každému, kto má s týmto problémy dobre radím: vyspovedajte sa niekomu, najlepšie nejakému dobrému kamarátovi, o ktorom viete, že vás podrží a bude stáť pri vás, prípadne rodičom a ak to inak nejde, tak vyhľadajte odbornú pomoc, kým nie je neskoro. Nikdy totiž neviete, ako sa depresívne stavy vyvinú a môžete raz spraviť niečo, čo by ste neskôr určite ľutovali. Pretože svet nie je až taký hrozný, ako sa v takom stave môže zdať.

Prevažná väčšina gothov má v skutočnosti dosť ďaleko od depresívnych trosiek, pretože väčšina z nás sa rada baví, rada smeje a skutočne nevidíme svet len v čiernych farbách.

Tak ešte raz na zhrnutie:
To, že sme depresívni a trpíme sebapoškodzovaním či dokonca samovražednými myšlienkami je len mýtus...samozrejme nájdu sa aj takí, ale ich stav nemá nič spoločné s goth subkultúrou...väčšina z nás sú veselí a radi sa bavia.